Ako sa rozhoduje ľudská myseľ? A ako sa môžeme rozhodovať lepšie? Máme sa riadiť intuíciou alebo racionálnou analýzou? Filozofi od čias Platóna vnímajú rozhodovanie ako čisto racionálny alebo emocionálny proces. Ide však o mýtus, ktorý čoraz viac naráža na ostré hrany poznatkov modernej neurovedy. Keď vedci pomocou najmodernejších neurovedeckých prostriedkov otvorili čiernu skrinku ľudskej mysle, zistili, že myseľ pracuje ako výsledok spolupráce rozumu a emócií, pričom obe tieto zložky mozgu sú nevyhnutné pre prirodzené fungovanie človeka. Uprednostnenie jednej pred druhou vedie k horším výsledkom, ako sme si pôvodne mysleli. Myslíme si, že keď si ideme kúpiť dom, racionálne zváženie všetkých premenných povedie k lepšiemu a „rozumnejšiemu“ výsledku. Výskumy však ukázali, že naše emocionálne podvedomie pozná „správnu“ odpoveď skôr, ako časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za racionálne vyhodnotenie. Neurologické, behaviorálne a psychologické výskumy potvrdili, že racionalita ľudského správania je dlhodobo preceňovaný jav. Lehrer píše