Storočie Darwina, Marxa, Freuda, Nietzcheho a Edisona zrodilo nových netvorov. Prototyp netvora priemyslovej civilizácie v diele Mary W. Shelleyovej Frankenstein, čiže moderný Prometeus (1818) je prvý v rade moderných príšer, je predobrazom umelého človeka, nespočetných vzbúrených robotov, androidov a kyborgov. Po ňom vstúpili do literatúry Stevensonov Hyde (1886), Wellsove človekozvery (1896) a Stokerov Drakula (1897). Robert Louis Stevenson založil Podivným prípadom Dr. Jekylla a pána Hydea líniu netvorov psychoanalýzy dvadsaťtri rokov pred uverejnením eseje Sigmunda Freuda Das Unheimliche (1919). H. G. Wells predpokladal, že človek môže napodobniť prírodný vývin, vytvoriť nové druhy a poľudštiť zvieratá, azda zmeniť aj sám seba. Bram Stoker vrátil do populárnej kultúry starú tradíciu upírov. Netvori sa stali kultúrnymi symbolmi modernej spoločnosti. Frekvenciu mien „Frankenstein“ či „Drakula“ v populárnej kultúre nemožno spočítať. 20. storočie premaľovalo obraz netvora. Príroda s krvavými zubami a pazúrmi sa usalašila v mestách. Atómový strach po bombardovaní Hirošimy zrodil novú generáciu netvorov od Godzilu cez obrovské mravce a mutované pavúky až po ľudí znetvorených žiarením. Nové netvory striehnu tiež vo vesmíre