Anotace
Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) – nemecký filozof, jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19. storočia, tvorca voluntaristickej a iracionalistickej filozofie, často označovaný ako filozof pesimizmu, sa preslávil najmä svojím spisom Aphorismen zur Lebensweisheit (1851), ktorý v slovenčine vychádza pod názvom Životná múdrosť. V brilantných úvahách sa v ňom pokúsil podať „návod\ na prežitie čo najšťastnejšieho života vo svete plnom utrpenia a neexistencie trvalého šťastia. V snahe prekonať svoje pesimistické chápanie ľudského bytia tento skeptik a znalec psychológie človeka odhaľuje rozličné aspekty a spôsoby ľudského života a ich kladné aj záporné stránky, dané naším vnútorným postojom k veciam, a snaží sa vysvetliť, v čom spočíva múdrosť v prístupe k životu a jeho zmysel, pričom za najvyšší druh šťastia považuje rozkoše duchovného charakteru. Kniha, ktorá ovplyvnila generácie čitateľov v 19. a 20. storočí, je plná pozoruhodných postrehov o ľuďoch a aj dnešného človeka podnecuje k úvahám o živote, vzťahu k svetu, sebe a iným ľuďom a utváraní postojov k hodnotám, ktoré umožňujú plný a šťastný život s čo najmenšou mierou utrpenia a bolesti.„Neraz vidíme, aké množstvo ľudí sa neúnavne ženie od rána do večera, pracujú ako mravce, len aby ešte zväčšili bohatstvo, ktoré už majú. Okrem úzkeho okruhu prostriedkov, ktoré im na to slúžia, nepoznajú nič iné; ich duch je prázdny, a preto necitlivý na všetko ostatné. Najvyššie pôžitky, pôžitky duchovné, sú im neprístupné. Márne sa usilujú nahradiť ich tým, že si občas dovolia prchavé, zmyslové rozkoše, ktoré si nevyžadujú veľa času, ale zato stoja veľa peňazí. Ak im šťastie bude priať, na konci života ako výsledok budú mať skutočne veľkú hromadu peňazí, ktorú potom zanechajú potomkom, aby ju rozmnožili alebo premrhali. Takýto život, aj keď sa žije s vážnou a dôležitou tvárou, je práve taký hlúpy, ako život mnohých iných, ktorých symbolom je šašovská čiapka.\ Arthur Schopenhauer