Portréty štyroch dramatikov strednej generácie – Viliama Klimáčka, Laca Keratu, Pavla Janíka a Silvestra Lavríka – prispievajú k poznaniu dnešného stavu, v ktorom sa táto oblasť tvorby u nás nachádza. Náčrty to nie sú láskavo zhovievavé, autor má nejednu kritickú pripomienku, ale každému z dramatikov uznáva aj ich pozitíva. Čitateľovi predkladá analytickú fresku založenú na hĺbkových poznatkoch umeleckého diela a okorenenú prenikavými a vtipnými postrehmi, čím spoľahlivo spĺňa svoj cieľ: zaznamenať premeny poetiky súčasnej dramatiky. Predmetom divadla je človek a každý dramatik je tiež iba človek s dobrými i horšími stránkami, názormi a postojmi, ktoré sa spätne premietajú do jeho diela. Autor knihy teda neskrýva, že za analýzami možno hľadať nielen umelecký svet slovenskej drámy a myšlienkové obzory našich dramatikov, ale aj obraz človeka na prelome tisícročí, ako ho spomínaní spisovatelia vykreslili.