Od prvotných dôb Cirkvi sa mníšsky život považoval za anjelský, pretože mnísi neustálym oslavovaním Boha a vykonávaním Jeho vôle napodobňujú anjelov. Ich život sa vyznačoval modlitbou, milosrdenstvom k bratom, zdržanlivosťou a prísnosťou života. Koncom tretieho a začiatkom štvrtého storočia sa počet mníchov zväčšoval a často k svojej láske k Christovi pridávali skutočné oddelenie sa od sveta, čo viedlo ich kroky až do púšte.

Egypt bol duchovným domovom mníšstva. Informácie o spôsobe života prvých mníchov nachádzame v životoch prvých askétov a v knihe Paterik. Paterik je zbierka s výrokmi alebo krátkymi príbehmi, ktoré hovorili svätí starci svojim poslušníkom, teda mníchom, ktorí sa im podriadili.