Denníkové záznamy Filipa, nadaného študenta architektúry, ktorý stratil krátkodobú pamäť ako dôsledok nádorového ochorenia, sa stali základom pre rozpovedanie príbehu tak nepredvídateľného, bolestného, ale zároveň plného nádeje, ako môže byť len reálny život. Kniha ponúka najintímnejšie prežívanie matky, ktorá napriek tomu, že je psychologička, prežíva boj o synovo zdravie rovnako ako ktorákoľvek iná mama. Beznádej sa strieda s nevyhnutnosťou ísť ďalej i v situácii, ktorá sa zdá nezvládnuteľná. Hranica toho, čo všetko človek unesie, je posúvaná, postavy príbehu - rodičia, starí rodičia, priatelia i lekári, sa vyrovnávajú s meniacou sa realitou.

Je to kniha o smrti, o dôležitosti rodiny a sile vzťahov, ktoré sú v takejto hraničnej situácii neúprosne testované, o boji s rakovinou a normálnom živote v nenormálnych okolnostiach. O schopnosti meniť okolie a snahe viesť život "ako predtým", o zdravotníctve, priateľstvách a neutíchajúcich túžbach.

Kniha tvorí celok s knihou Broni Schraggeovej Ja a môj brat, ktorá ten istý príbeh prerozprávala v komiksovej podobe.