Publikácia nie je komplexným a systematickým prehľadom problematiky profesijnej etiky, ktorý by sprevádzali vážne teoretické konštrukcie, podrobné analýzy a zdôvodnenia. Je jej aplikáciou na advokáciu ako klasické povolanie s impozantným rodokmeňom, ktoré by malo byť priam modelom profesionalizmu. Sústreďuje sa na interpretáciu základných etických princípov povolania advokáta, je teda akýmsi voľným komentárom k existujúcemu etickému kódexu, ilustrovaným národnou i európskou judikatúrou.
Podstatou profesie advokáta nie je vysoká úroveň znalostí, hoci je predpokladom jej výkonu. Podstata spočíva v spôsobe, akým advokát svoje poznatky používa, a v cieľoch, ktoré nimi sleduje. Tu sa už ukáže láska k povolaniu, úsilie vykonávať ho poctivo, slušne a obetavo, a tak sa stať spoľahlivou oporou klienta. Aj tým, ktorým sa táto príručka bude vidieť naivná a obstarožná ako bozkávanie rúk či čaje o piatej a vyhlásia, že sa ňou nemienia pri zarábaní peňazí zdržovať, môže poslúžiť ako vodidlo pri riešení eticky dilematických situácií, a tak sa vyhnúť sporom s nespokojným klientom. Advokát sa čoraz väčšmi posúva do roly podnikateľa na trhu právnych služieb a musí rátať so spotrebiteľom, ktorý stojí na druhej strane vzťahu, vybavený garanciami na ochranu svojich práv. Hoci sa etika v tejto dobe môže zdať tým posledným, kvôli čomu by sme nemali spávať, práve ona vštepuje kvality, ktoré dávajú morálnu dimenziu technickým schopnostiam advokáta, sú fundamentom profesie, jej večným, neredukovateľným zákonom.
Adresátmi publikácie sú predovšetkým tí, ktorí sa pripravujú na stále atraktívne povolanie advokáta a chcú si osvojiť jeho tradíciu, zobrať si k srdcu jeho záujmy a prestíž. Teda tí, ktorí by mali veľmi dobre poznať deontológiu, t.j. normy špecifikujúce charakteristiku advokáta a správanie, ku ktorému ich zaväzuje. Inými slovami, mali by si osvojiť disciplínu spočívajúcu na dobrovoľnej dohode ľudí tej istej profesie, ktorí pochopili, že ich spája solidarita cti a pochybenie jedného z nich poškodzuje aj dobré meno ostatných.