"Tempora mutantur, et nos mutamur in illis" - časy sa menia a my sa meníme s nimi...
Na horizonte tohto latinského príslovia sa voľne odvíjajú aforizmy, epigramy, paradoxy a sentencie tejto útlej knihy. Vznikali takmer dvadsať rokov a verne odrážajú aktuálne spoločenské dianie v dobe, ktorá stála pri ich kolíske. Miestom ich vzniku nebolo vzduchoprázdno básnikovej pracovne, ale domov, rodina, ulica, krčma, či preplnená čakáreň u lekára. Pozorný čitateľ v nich objaví nadšený revolučný elán obyčajného našinca, pozostatky praktík bývalého komunistického režimu, i prvotné porozumenie pre nastávajúce zmeny, ktoré autor glosuje a paroduje, lebo mu neboli vždy po chuti. Objaví tu ale aj novovznikajúci fenomén strachu z budúcnosti, atmosféru obáv z neistých časov, zhrozenie z pokusov o zrod malých diktátorov, nesúhlas s neprávosťami, či priam kriminálnymi činmi, s ktorými sa odrazu akoby roztrhlo vrece.