Neexistujú krízy politické či hospodárske, iba morálne. Spôsobujú ich krysy. Sú stále nenažrané, aktívne hlavne v tme, keď ich nevidia. Žijú v klanoch, ktoré medzi sebou vedú vojny, sú pomstychtivé, vodcovia si značkujú podriadených močom. Krysy sa pred vodcom od strachu plazia po bruchu, na dôkaz svojej oddanosti mu olizujú srsť, hoci by ho najradšej zožrali. Hlavný hrdina Banášovho románu sa rozhodne vstúpiť do politického karnevalu, ale rýchlo zistí, že politika je stroj, ktorý slušného človeka zmení na prasa, aby z neho napokon vyšiel ako klobása. Pochopí, že charakter človeka sa spozná vtedy, keď dostane do rúk moc. Pýta sa: Načo sú zákony tam, kde vládnu peniaze? Na vlastnej koži sa presvedčí, že takzvaneé demokratické voľby sú ideálny systém, v ktorom jedni zlodeji legálne vymenia druhých, aby rozkradli peniaze tých, ktorí ich volili. Napriek všetkému bojuje, hoci vie, že učiť politika poctivosti je ako učiť psa chodiť na zadných nohách. Nikdy sa to nenaučí, ale chvalabohu aj za tých pár krokov. Vedie ho presvedčenie, že jediný odvážny medzi tisícmi zbabelých je väčšina. Bude jeho snaha o deratizáciu politiky úspešná?