V nemocnici ma sestričky zaviedli do veľkej miestnosti plnej iných rodičiek. Prišiel sa na mňa pozrieť lekár, ktorý sestričke nariadil: "Ešte chvíľu počkajte. Potom jej dáme sedatívum."
Sústredila som sa na zvládanie bolesti, a tak som na to nepovedala najprv nič. Potom som si však spomenula na všetkých pacientov po chirurgickom zákroku a všetky ženy pod vplyvom sedatív pri pôrode a na to, ako začali rozprávať o veciach, ktoré by mohli usvedčiť nielen ich, ale aj ich blízkych. Vtom som si uvedomila, v akej ošemetnej situácii sa nachádzam - nemôžem si vziať nič proti bolesti, lebo ak tak urobím, mohla by som sa tiež dostať do delíria. "Všetci tí, ktorých miluješ, zomrú pre tvoju slabosť a pre to, že si nebola schopná
vydržať pôrodné bolesti." Keď do miestnosti vstúpila sestrička s ihlou v ruke, zachrapčala som: "Nie. Nie. Som mladá a silná, nepotrebujem nič proti bolesti." V nasledujúcich chvíľach som si prvýkrát od začiatku tejto hrôzostrašnej vojny skutočne želala zomrieť.
Inteligentná mladá Viedenčanka Edith Hahnová snívala o tom, že sa stane sudkyňou a vnesie do sveta spravodlivosť. Po anšluse Rakúska a nástupe nacistov k moci však jej rodina prišla o všetko, skončila v gete a Edith musela otročiť v príšerných podmienkach pracovných táborov. Keď jej dovolili vrátiť sa domov, trúfalo si odpárala žltú hviezdu, vďaka pomoci zopár priateľov získala falošné identifikačné doklady a začala sa skrývať priamo uprostred nacistickej ríše. Jedného dňa stretla Wernera, člena nacistickej strany, a zamilovala sa…
Začítajte sa do príbehu, pri ktorom si naplno uvedomíte, že milióny obetí holokaustu nie sú len čísla bez tvárí. Za každým z nich sa skrýva osud človeka, ktorý chcel jediné - láskyplný, pokojný život a splnenie svojich snov.