„Keď som mal štyri roky, mal som štyroch starých rodičov. Dvoch v meste a dvoch na dedine. Tí v meste sa volali Luigi a Antoinetta a boli ako všetci ostatní mestskí ľudia. Na vidieku som mal starých rodičov, ktorí sa nepodobali na nikoho. Volali sa Ottaviano a Teodolinda. Verte mi, nepodobali sa ani na svojich susedov..."
Takto začína malý Tonino dojímavo vecné rozprávanie...
Citlivá „chlapčenská“ próza líči krehké dobrodružstvá malého Tonina a jeho rodiny. Chladný dych „dospeláckeho“ sveta umŕtvuje takmer všetko krásne, niekedy i lásku medzi manželmi a rodičovské city. Ešteže je tu starobylý sedliacky dvor a v ňom svojrázny dedko, ktorý má pre vnúčika vždy čas, pochopenie a čosi tajomné... A odvahu vlastným telom ubrániť svoju košatú čerešňu pred mužmi s buldozérom a motorovou pílou... Kto zachráni milovanú čerešňu, keď tu zrazu deduška niet...? Taliansky kolorit, živé opisy expresívnych situácií umocňujú pôsobivosť rodinného príbehu.
