Arthur Schopenhauer je jednou z najosobitejších postáv nemeckého filozofického myslenia 19. storočia. Jeho pesimistická filozofická koncepcia, ktorá sa označuje ako voluntaristický idealizmus, nadobudla veľký vplyv najmä v druhej polovici 19. storočia, a to nielen vo filozofických kruhoch, ale aj v širšom umeleckom a intelektuálnom prostredí. V publikácii O kráse a umení vyslovuje tento filozof svoje názory na krásu estetiku a umenie.
Schopenhauer chápe umenie ako poznanie, ktoré človeku umožňuje oprostiť sa na čas „od otrockej služby vôli“ a zakúsiť tak bolestí zbavený, nadpozemský stav mysle. Umenie je preto jednou z dvoch možných ciest, ktoré umožňujú dospieť k (v prípade umenia len prechodnému) vykúpeniu človeka z neznesiteľného utrpenia, ktorým je život.