Spomedzi slávnych ľudí je Sade najmenej známy, najmenej o ňom vieme. Ako potomok starej provensalskej šľachty je pre svoje veľkopánske libertínske výčiny a zhýralosť už pred Veľkou Revolúciou viackrát väznený. Po Revolúcii, za konzulátu, keď sa obnovil politický a mravný poriadok, je ako jeden z aktívnych účastníkov a strojcov Revolúcie opäť väznený. Z tých čias pochádza temná legenda, ktorá opriadla jeho meno aj jeho škandalózny život i jeho romány podobne ako on sám žalárované v „pekle“ knižničných depozitov. Sade ako erotický, pornografický i politický autor je dokonalým stelesnením prekliateho autora, prenasledovaného každou mocou. Nešťastný markýz, urážaný, umlčovaný, vystavený hanobeniu si získal nezaslúžene povesť údajného „otca sadizmu“, aj keď nebolo v jeho živote nič také, čo by bolo dôvodom na takúto potupnú reputáciu. Život „Božského markýza“, ako nám ho odhaľuje jeho najpresnejší, najúzkostlivejšie napísaný životopis je iba jednou, objasnenou časťou tej zmesi intríg, klebiet a falošných interpretácií, ktoré dve storočia utvárali sadovskú legendu. Na rozprávanie o markízovom živote tu nadväzuje rozprávanie o recepcii Sadovej postavy a jeho spisov a ich integrovaní do intelektuálnych dejín, aj analýza sadovských mýtov, ktoré tým, že smerujú k jednej alebo k druhej krajnosti, k bielemu alebo čiernemu, zakrývajú celok, celé dielo jedného z najoriginálnejších mysliteľov 18. storočia.