Autorka sa očividne dotýka pálčivých problémov, najmä súčasnej globalizácie a jej následkov. Čitateľa zasväcuje do prostredia nadnárodných firiem, do ich ubíjajúcej byrokracie. Nejednu drámu sprevádza fóbia, choroba alebo tajomstvo. V zbierke poviedok rezonujú predovšetkým aupairky, opatrovateľky, lektorky. Študentky či cudzinky bez adries žijú v zamestnávateľovom byte, pretĺkajú sa životom, ktorý sa musí vtesnať do jedného kufra. V Európskej únii, neraz s bezvýznamným vzdelaním, skúšajú svoje šťastie, niektoré bez pracovného povolenia, za nízku mzdu, s cieľom zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Aby si zarobili na živobytie, nosia deti do škôl, na krúžky, dostávajú sa do slepej uličky. Cestujú hromadnou dopravou. Na predmestiach, v zastrčených mestských kútoch, odkiaľ sa domáci presúvajú autami, čakajú na autobus a na zastávkach už tmavou pleťou upútavajú pozornosť policajných hliadok, ktoré ich z času na čas kontrolujú.