Šestnásťročná Mifti z Berlína je inteligentná, citlivá, ale duševne narušená. Matka schizofrenička ju psychicky aj fyzicky týrala, otec, ľavicový intelektuál, dcéru zanedbáva. Mifti nechodí do školy, berie drogy, spí s každým, kto je poruke, a najradšej trávi čas posedávaním v bare.
Román je fiktívnym denníkom, jeho dej oživujú maily, intímne esemesky, výňatky z blogov i útržky rozhovorov. Z textu sa čitateľ veľa dozvie aj o berlínskej undergroundovej scéne, ktorú autorka cez svoju hrdinku komentuje a paroduje. Zručné a účelné narábanie s citátmi renomovaných autorov i filozofov a románová hra s literárnymi, spoločenskými a politickými kontextmi sa zaslúžili o to, že vzniklo pozoruhodné, kontroverzné dielo. Možno je to zvláštne, ale presne viem, čo chcem: nechcem byť nikdy dospelá. O niekoľko rokov už nebudem mať ani dosť síl vážne sa zaoberať tým, akú farbu bude mať môj prvý samostatne kúpený poťah na gauč. Budem smutná pri spätnom pohľade na svoj vývojový proces silne poznačený nadpriemerne kontraproduktívnymi pádmi a budem sa hanbiť za všetko, čo teraz hádžem do počítača, a myslím si pritom, že z hovna upletiem bič, či ako sa to vraví.
