Reči o láske bývajú banálne a prefláknuté, a napriek tomu možno celkom vážne povedať, že román Zuzany Mojžišovej Bon voyage je ľúbostný román so zlým i dobrým koncom. Je to krutá, láskavá, humorná a najmä presná próza, pričom akýkoľvek happyend je zakomponovaný priamo v možnosti čítať ju. Fragmentárne príbehy, sny, vložené poviedky vydávajú svedectvo o celku, ktorý je v konečnom dôsledku kompaktný a kompozične dokonale uzavretý. Prijíma do seba nielen svoje ale i cudzie príbehy, nielen lásku, ale aj bolesť, nielen nenávisť, ale aj smútok. Osou, na ktorú autorka navlieka spomienky, príbehy, príhody, je časť života, v ktorej sa začínajú a končia vzťahy, čo nezostávajú bez dôsledkov. Zostáva po nich všetko to, čo patrí k človečine a k životu.