Téma porúch učenia rezonuje u odborníkov už dlhšiu dobu, rodičia detí so špeciálnymi potrebami sa počas života svojich detí stávajú špecialistami v danej problematike a neraz suplujú medziodborovú spoluprácu. Vidím, počujem, a predsa nečítam ako ostatní, moji rovesníci. To je pocit, ktorý zažíva nejeden žiak. Stanovenie diagnózy u psychológa je pre rodiča a jeho dieťa začiatok ťažkej práce. Často zostávajú osamotení a zmätení v mori informácií, zaručených rád a možných postupov. V snahe pomôcť a uľahčiť orientáciu v množstve informácií prinášame prehľad doteraz nám známych a fungujúcich prístupov v náprave porúch učenia. Táto publikácia obsahuje stručnú históriu špecifických vývinových porúch učenia, klasifikáciu týchto porúch podľa súčasných hľadísk. Zámerne sme siahali po staršej literatúre, viedla nás k tomu jednak vysoká kvalita publikačných výstupov už od začiatkov skúmania porúch učenia a druhým dôvodom boli zistenia, že v novších teoretických publikáciách je množstvo údajov, ktoré sa len opakovali zo starších prvotných prác. Venujeme sa predovšetkým dyslexii, dysgrafii a dysortografii. Opisujeme niektoré charakteristické symptómy, ktoré môžu pomôcť pri vyhľadávaní detí s problémami v čítaní a v písaní. Ukazuje sa, že výskyt porúch učenia má u nás i vo svete stúpajúcu tendenciu. Príčiny tohoto trendu môžu byť objektívne i subjektívne. Zo subjektívneho hľadiska sa na zvýšenom výskyte podieľa aj väčšia zameranosť na problém, ba dokonca až akási módnosť. Predovšetkým však objektívne príčiny dávajú problematike porúch učenia spoločenskú závažnosť a prioritu. Sú to