Alfred Rosenberg patril od samého začiatku do naj¬užšieho okruhu Hitlerových spolupracovníkov. Meno si získal jedovatými teóriami o Židoch, ktoré šíril po celom Nemecku. Už v ranom období Tretej ríše sa jeho dielo Mýtus 20. storočia stalo najpredávanejšou knihou v krajine a bolo „skúšobným kameňom“ nacistického myslenia. Robert K. Wittman – jeden z najpredávanejších autorov New York Times a bývalý agent FBI, ktorý sa špecializoval na pátranie po zmiznutých umeleckých dielach nevyčísliteľnej historickej hodnoty – sa o stratenom denníku dozvedel v roku 2001. Kontaktoval ho hlavný archivár Múzea holokaustu vo Washingtone s tým, že niekto sa snaží predať denník za viac ako milión dolárov. Tento telefonát odštartoval desaťročie komplikovaného pátrania plného zvratov, v ktorom zohrali úlohu dve osemdesiatročné sekretárky, excentrický profesor aj oportunistický šéf smetiarskej firmy. Všetci, ktorí prišli s denníkom do kontaktu – od norimberského žalobcu, ktorého život pripomínal križiacku výpravu proti nacizmu a ktorý denník prepašoval von z Nemecka, až po muža, ktorý ho nakoniec odovzdal agentovi Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť USA –, mali dôvod skrývať pravdu. Zápisy v Diablovom denníku, kde Rosenberg opísal svoju úlohu pri krádeži umeleckých diel nevyčísliteľnej ceny aj zverstvá, čo nacisti páchali počas okupácie Sovietskeho zväzu, zachytil rozhovory s Hitlerom aj svoje nekonečné súperenie s Göringom, Goebbelsom a Himmlerom, poskytujú mimoriadne ¬široký a intímny pohľad do najvnútornejšieho mechanizmu fungovania nacistického režimu a do psychiky muža, ktorého radikálne vízie splodili „konečné rie¬šenie“ -židovskej otázky.