Výber obsahuje 68 rozhodnutí k zásade náležitého zistenia skutkového stavu, k zásade voľného hodnotenia dôkazov, k zásade prezumpcie neviny, k právu na obhajobu a k zásade „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), k nezákonným dôkazom a k zásade „nemo tenetur se ipsum accusare“ (nikto nie je povinný obviniť sám seba) a tiež k zásade bezprostrednosti.
Dokazovanie v trestnom konaní sa odvíja od zásad dokazovania, ktoré patria medzi základné zásady trestného konania. Ide o vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon a ktorými je ovládané celé dokazovanie v trestnom konaní. Vyhľadávacia zásada, zásada prezumpcie neviny, zásada bezprostrednosti a ústnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyjadrujú takpovediac základné pravidlá dokazovania zakotvené v zákone a dotvorené judikatúrou, ktoré v užšom kontexte determinujú zákonnosť dokazovania a dosiahnutie účelu trestného konania vyjadreného v § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“), ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb.
V širšom kontexte však majú zásady dokazovania aj určitú nadväznosť na niektoré ďalšie základné zásady trestného konania, najmä na všeobecné zásady trestného konania, resp. zásady platiace pre celé trestné konanie, napr. na právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu, pretože práve od zákonnosti dokazovania do značnej miery závisí zákonnosť a spravodlivosť celého trestného konania. Nerešpektovanie, resp. porušovanie procesných pravidiel/štandardov pri vykonávaní dôkazov, napr. zákazu inkriminácie vlastnej osoby, kontradiktórnosti výsluchu svedkov či zákonných podmienok použitia informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, by totiž znamenalo také procesné chyby, že trestné konanie, v ktorom by sa vyskytli, by nespĺňalo parametre zákonnosti ani spravodlivosti.
Zásady dokazovania upravené v § 2 Trestného poriadku sú charakteristické pre trestné konanie upravené v demokratickom štáte. Tieto zásady, samozrejme, spoločne s ďalšími zásadami trestného konania, poskytujú priestor stranám trestného konania na uplatnenie častokrát aj ich protichodných záujmov. V tomto kontexte sú aj dotvárané, resp. vykladané súdmi, ktorých rozhodnutia obsahuje aj tento výber súdnych rozhodnutí. Verím, že odbornej verejnosti predkladaná zbierka súdnych rozhodnutí pomôže ľahšie sa zorientovať v sudcovskom výklade základných zásad dokazovania v trestnom konaní aj niektorých pojmov či pravidiel, ktoré z týchto zásad vyplývajú, a aj pri samotnej realizácii práva.
Zásady dokazovania v trestnom konaní patria medzi základné zásady trestného konania.