Monografia Filozofia, teológia, jazyk poskytuje metodologický návod na skúmanie vzťahu filozofie, teológie a jazyka od Pytagora, Platóna, Sokrata a Aristotela cez stoickú filozofiu až po novoplatonizmus. Ďalej cez judaizmus, Filona a apoštola Pavla hodnotí prínos filozofujúcich teológov 2. storočia - apologétov, prostredníctvom ktorých kresťanské teologické myslenie vyšlo z úzkych rámcov judaizmu a dostalo sa do silnej konfrontácie s gréckou filozofiou.
Apologetickú literatúru vystriedal Irinej Lyonský, ktorý reagoval na gnosticizmus - nábožensko-filozofický smer raného kresťanstva, ktorý vznikol zmiešaním prvkov kresťanskej viery, náboženských predstáv starého Orientu, predovšetkým perzských, sýrskych a židovských filozofických myšlienok Poseidónia, Platóna a novoplatonizmu, Pytagora a novopytagorizmu, ako aj stoicizmu.
Po celé stáročia viedol človeka k filozofii obdiv, pochybnosť a uvedomenie si ohraničenosti možností ľudskej existencie. Hlavnou charakteristikou antickej filozofie je hľadanie pravdy, teda metodická cesta skúmania obsahu každého poznávania. Helenizmus vyzdvihol jazyk na jediný nástroj myslenia v čase, keď ešte, okrem výnimiek pomerne malého významu, národy používali jazyk len na uspokojenie svojich každodenných biologických potrieb. Grécke myslenie a grécky jazyk mali silný vplyv aj na neskoršie obdobia pri vytváraní novších filozofických prúdov, ktoré sú výsledkom mnohorakého dozrievania gréckeho myslenia s novými prvkami.