Po 136 rokoch sa slovenskému čitateľovi v preklade konečne dostáva do rúk mýtom a legendami opradená práca zvolenského podžupana Bélu Grünwalda Horný vidiek / Felvidék, ba po prvý raz vychádza na Slovensku aj osobne zaujatá, argumentmi podložená odpoveď Michala Mudroňa na tento pamflet. Konfrontácia týchto dvoch názorov poskytuje dnešnému čitateľovi predstavu o situácii slovenského etnika po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, po založení Matice slovenskej a po zrušení troch slovenských gymnázií.

Grünwald v sebe v slovenskej interpretácii stelesnil všetko záporné a sporné, čo charakterizovalo jednu, postupne všeobecne akceptovanú líniu uhorsko-maďarskej národnostnej politiky. Jej cieľom sa stalo vytvorenie jednorečového politického národa a ako jeho predpoklad asimilácia všetkého nemaďarského obyvateľstva. To všetko akýmikoľvek prostriedkami, vrátane tých na hrane (alebo za hranou) zákona.

Mudroň v reakcii na Horný vidiek vychádzal dôsledne z právno-historickej argumentácie, ktorá vtedy patrila ku kľúčovým, a využil aj Nemaďarmi presadzované chápanie uhorského politického národa ako spojenectva „šiestich celokrajinských národov“. Vylúčením Slovákov ako rovnoprávnej súčasti z uhorského politického národa Grünwald podľa neho poškodil a spochybnil celok. Štát, respektíve jeho subjekt, uhorský politický národ, považoval za celok v ňom spojených rôznych národností a vierovyznaní.