Aj v tejto poviedkovej zbierke ostáva Milka Zimková verná svojmu naturelu, morálnym zásadám, ktoré jej vštepili v detstve, a najmä vycibrenému zmyslu pre estetickosť. V jednotlivých poviedkach popretkávaných esejistickými úvahami nezaprie svoj široký rozhľad a schopnosť empatie; dokorán otvára okná do skutočného sveta. Do nefalšovaného, pravdivého sveta Zimkovej sa vplietajú emócie, či priam zmyslami nepostihnuteľná transcendentnosť súvisiaca s vrúcnym vzťahom k blízkym (najmä k starému otcovi), čo napokon naznačuje aj viacvýznamový názov zbierky InterCity.