Outsider nizozemskej literatúry Jan Arends (Den Haag 1925 – Amstedam 1974) vytvoril rozsahom neveľké dielo, ktoré vypovedá o jeho vlastných skúsenostiach duševne narušeného a častého návštevníka psychiatrických zariadení. Dva útle zväzky jeho minimalistickej poézie (Básne, 1965 a Básne z obednej prestávky, 1974) sa často považujú za autorové psychogramy a jeho zbierka poviedok Keefman, ktorá vyšla po prvý raz v roku 1972, sa zvykne uvádzať do súvislosti s antipsychiatrickým hnutím sedemdesiatych rokov 20. storočia, svedčí však aj o plodnej konfrontácii s dielom Franza Kafku. Arendsov Keefman vychádza v slovenčine po prvý raz.

„Keď som čítal ,Starého mládenca v podnájme', pomyslel som si: toto by mohlo pochádzať od nejakého francúzskeho alebo ruského majstra, ale akého? Na tú otázku niet odpovede, pretože Arends je skutočne pôvodný."
Rudy Kousbroek

„(...) srdcervúce dielo spisovateľa, ktorý svojou veľkosťou prevyšuje väčšinu nizozemských spisovateľov."
Haarlems Dagblad

„Arendsovo zranené indivíduum vzbudzuje súcit nielen opismi svojej žalostnej životnej situácie, ale často aj zaplietaním sa do paradoxných výpovedí, ktoré svedčia o bezmocnosti zoči-voči väčšinovej ´zdravej´ spoločnosti a o nemohúcnosti účinne vzdorovať svojmu osudu slovom."
Adam Bžoch