Na konci 17. storočia sa Kráľovské Uhorsko zmietalo v protihabsburgskom povstaní. Bolo reakciou na tvrdé represie proti protestantom, ktoré presadzoval panovník po potlačení Vešeléniho sprisahania. Na čelo povstalcov - kurucov bol zvolený Imrich Tököli, ktorého životné osudy sú úzko spojené s bojom o náboženskú slobodu a obnovenie krajinských zákonov. Cesta k uskutočneniu tohto cieľa bola sprevádzaná množstvom bojových stretov. Nakoniec kurucké vojsko podporované tureckými oddielmi obsadilo veľkú časť Uhorska, a Imrich Tököli bol vyhlásený za „Uhorského kráľa“. Na sneme v Košiciach prijal titul „Knieža časti Uhorska“. Aj v osobnom živote sa mu darilo, oženil sa s Helenou Zrínskou vdovou po Františkovi I. Rákocim. Sultán Mehmed IV. sa rozhodol dobyť Viedeň. No neuspel. Utrpel zdrvujúcu porážku, ktorá bola začiatkom dlhej vojny a priniesla oslobodenie Uhorska spod osmanskej nadvlády. Do týchto udalostí zasiahol varadínsky paša, ktorý zradne zajal Tököliho za čo sa kuruci chceli krvavo pomstiť a hromadne vstupovali do kráľovskej armády a bojovali proti Turkom. Tököliho prepustili, ale rozklad kuruckého hnutia sa už nedal zvrátiť. Panovník účastníkom odboja udelil milosť, no aj tak mnoho z nich bolo potrestaných. Najhoršie dopadli obete tzv. Prešovských jatiek. Tököliho kniežatstvo bolo obsadené žoldniermi Leopolda I. okrem Mukačevského hradu, ktorý bránila jeho manželka Helena. Nakoniec neuspela a panovníkom bola odsúdená na celoživotný pobyt za múrmi kláštora. Imrich Tököli, ešte nejaký čas bol v tureckých službách. Nakoniec odišiel na majetok, ktorý mu daroval sultán na pobreží Egejského mora neďaleko Izmiru. Tu bol v bezpečí, ale pod podmienkou, že ho nikdy neopustí. Dopraje osud pani Helene a Imrichovi, že sa ešte stretnú? Ktohovie?