Dominujúcou témou známej slovenskej autorky Margity Figuli bola láska. Lásku považovala za “prvopočiatok všetkého, čo dostáva tu na zemi tvar. Pokladám ju za hýbadlo sveta” (Živena, 1940). Ústrednými postavami v poviedkach a novelách sú ženy, milenky a matky, vzťahy medz mužmi a ženami a konflikty, ktoré v týchto mileneckch a patnerských vzťahoch vznikajú. Náš výber z jej najkrajších noviel ( Pokušenie, Mámivý dúšok, Rebeka, Tri gaštanové kone) teraz opäť ponúkame čitateľom. Zároveň je to príležitosť znovu nazrieť do spisovateľskej dielne a pripomenúť si, čo originálne a trvalé priniesla do dejín slovenskej literatúry.
V novele Mámivý dúšok autorka zobrazila svár telesného a duchovného ako vnútornú drámu hlavnej postavy. Zakomponovala ich ako rozlíšenie ľúbosti a lásky. Figuli opisuje vášeň, mámenie, ktoré sú opojné. Preciťuje to jej hrdinka, ale obáva sa, že je to len chvíľkové vzplanutie citov. Preto hľadá spôsob, ako sa uistiť o tom, či je patnerov ľúbostný cit skutočný, či má silu prerásť v lásku, či sú partneri na ňu pripravení.