Rukopis Môj brat nemá brata sa umiestnil na treťom mieste v už spomínanej autorskej súťaži v kategórii literatúra súčasných detí. Už sám vtipný názov upútal porotu a jej záujem neopadol ani pri čítaní na seba nadväzujúcich príbehov, skĺbených do jedného celku. Provokujúce tajomstvo skryté v názve sa vyjaví hneď na prvých stránkach, ale pokračovanie nie je také priamočiare. Teplé ladenie , korenené jemným humorom a hláškami najmladšej spomedzi troch súrodencov Jucky, má celý rukopis, avšak sa v ňom často hovorí aj o vážnych veciach: vzájomných vzťahoch detí v rodine, vzťahov rodičov a detí, založených na láske, porozumení a napokon i schopnosti a ochote pomáhať cudzím, potrebným.
Ten cudzí je v našom prípade Jerguš, ktorého mama pracuje v Rakúsku, otec odišiel nevedno kam a stará mama, u ktorej žije, nešťastne spadne z rebríka. A a keďže jej poranenie je vážne, musí ostať dlhší čas v nemocnici. Jerguš osamie, sám v domci na kraji mesta. Čo si počne? Podľa matky by mal odísť kamsi na východné Slovensko k príbuzným, kde ho však ani veľmi nepoznajú a on ich tiež nie.
Je to náhoda, nie je, že rodine, ktorú sme práve predstavili, nedlho predtým uletí andulka a zamieri si to rovno k domčeku, kde sa pri jej hľadaní jej členovia zoznámia s Jergušom aj s jeho starou mamou? Ktovie, ale dôležité je, že užialeného chlapca v pravý čas nájdu a bez váhania mu ponúknu pohostinstvo.
Na našom literárnom javisku sa odohrá sa ešte všeličo, veď nápadov kreatívnych detí a autorky nespočítaš. Julo s Jergušom sa spriatelia ako vlastní bratia - a stanú sa z nich pobratimovia. Týmto starým slovom s veľmi humánnym nábojom ich označili otec s mamou a oni sa vonkoncom nebránili. Aby nechýbalo ani dobrodružstvo, decká objavia starý opustený dom, ktorý sa všetkým tak zapáči, že... Možno sa niekedy neskôr stane ich hniezdom, ale to už si len domýšľame.
Rukopis prináša veľmi pozitívne posolstvo a vedie k zamysleniu: Nie je Jerguš tak trochu ako ľudia, čo utekajú odkiaľsi z ďaleka, kde im vojna zničila domovy, a ktorí hľadajú.