Zbierka poviedok je napísaná v podobnom komickom štýle ako prvá kniha autora Príliš málo paranoje, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Tieto príbehy sa nesnažia len chvíľkovo, povrchne pobaviť, ale aj nastoliť otázky o závažných filozofických, hádam až woody-allenovských témach ako láska, Boh, zmysel života... ba možno poradia aj s výberom čistiaceho prostriedku. Jedenásť poviedok je zasadených do rôzneho prostredia, od bežne známych ako dovolenkový raj až po exotické ako staničná úschovňa batožín. Je načase, aby sme sa prestali utvrdzovať v klišé, že na rozdiel od Čechov či Angličanov nám inteligentný humor nie je veľmi blízky (hoci s obligátnym dodatkom „Pánhohzaplať za výnimku L + S“).