Tieto slová zašepká Milade stará mama, keď nacistickí vojaci v noci náhle vtrhnú do ich domova. Ale čo nimi chce vlastne povedať? Milada predsa vie, kto je! Žije v Lidiciach s mamou a otcom, so starším bratom, s mladšou sestrou a s milovanou babičkou. Má jedenásť rokov, zlaté vlasy, ktoré vyzerajú, akoby ich pobozkalo slnko, a beží najrýchlejšie z triedy. Ako by na to mohla zabudnúť?
Keď ju však nacisti odtrhnú od rodiny a odvezú do detského tábora Lebensborn v Poľsku, určeného na výchovu budúcej árijskej mládeže, Milada rýchlo pochopí, že udržať si svoju identitu bude dosiaľ najťažší zápas jej mladého života.