Konštantín Čulen (1904 – 1964) bol mnohostranne činným človekom: novinár, spisovateľ, historik, politik, zapálený rodoľub. Je autorom asi 40 knižných publikácií na kultúrne, politické a historické témy. Patril k najlepším znalcom americko – slovenského života a jeho dvojzväzkové Dejiny Slovákov v Amerike (Bratislava 1942) vynikajú šírkou záberu a bohatstvom detailov. Roku 1945 odchádza s vládnou skupinou do emigrácie. Koniec vojny ho zastihol v Kremsmünsteri (Rakúsko). Tu ho – spolu s ďalšími 15 slovenskými utečencami – v júni 1945 zatkli agenti americkej protišpionážnej služby (CIC – Counter Intelligence Corps). Odvliekli ho do zaisťovacieho tábora v Peuerbachu, neskôr premiestnili do Glasenbachu. Po 9 mesiacoch útrap ho prepustili. Ako mu nikto nepovedal, čím sa previnil a prečo ho zaistili, tak mu nikto nepovedal, prečo ho prepustili. Pre Čulena bol pobyt v zaisťovacom tábore trpkou, traumatickou skúsenosťou. Nadšenec všetkého, čo bolo americké, ospevovateľ americkej demokracie a amerického chápania slobody a rovnosti sa v zaisťovacom tábore stretáva s druhou stránkou amerického národného charakteru: krutosť, ponižovanie, veľmocenská arogancia a barbarské zaobchádzanie so skutočným domnelým nepriateľom. Čulenove zápisky sú trpkou spoveďou človeka, ktorý vidí svoju vieru v Ameriku zradenú a svoje životné dielo na Slovensku v troskách.