Textúra i atmosféra diela vychádza z rovnomenného piesňového cyklu Franza Schuberta. Básne Wilhelma Müllera, ktoré sú zašifrovaným politickým pamfletom i súborom veľkých metafor pre neradostný osud vyhnanca v nehostinnej spoločnosti, Schubert použil ako substrát pre vlastnú precítenú a zároveň zaangažovanú výpoveď. V jeho cykle sa niekoľko silných základných motívov vracia od piesne k piesni v rôznych variáciách a v jasnej súvislosti so spievaným textom. Tak je to aj v Zimnej ceste Efriede Jelinek: V úvodnej kapitole virtuózne predstaví základné motívy diela, ktoré sa cyklicky vracajú s pre ňu typickou nástojčivosťou, dovedenou až na hranicu možného vnímania. Táto kniha je svojou rafinovanou hustotou, hravosťou, kombináciou banality a citu, rezultujúcich v stále prítomnej trpkej osobnej spovedi, výnimočná aj v kontexte tvorby tejto výnimočnej autorky.