Autor sa do kontextu súčasnej slovenskej lyriky zaradil pomerne neskoro, naozaj v zrelom veku. Po publikovaní v rôznych literárnych časopisoch (Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Dotyky a i.) knižne debutoval básnickou zbierkou Fresky. Prvotina jednoznačne ukázala, že Baláž nebude básnikom patetického či štylizovaného rebelantského gesta, ale tvorcom hĺbavej reflexie. Svoju druhú básnickú zbierku Anatómia smädu rozčlenil do troch častí. Prvá s názvom Efekt snov a tretia, ktorú pomenoval Kolmé riadky, predstavujú rozsiahlejšie lyrické tvary. Možno ich vnímať ako moderné, voľným veršom (autor mu bezvýhradne dôveruje v celej svojej doterajšej tvorbe) písané básnické skladby. Strednú časť, pomenovanú Úlomky, tvorí súbor krátkych, tematicky rôznorodých básní. Obe skladby predstavujú náročné lyrické výpovede, v ktorých analyzuje problematiku ľudskej osamelosti, hľadania lásky a porozumenia, ale aj akejsi stratenosti človeka v nekonečnom čase a priestore.