Kľúčom k výberu krajín do cestopisu sú najzaujímavejšie miesta Afriky a Ázie, ktoré sú málo navštevované turistami a ktoré vedia čitateľa zaujať, prekvapiť aj pobaviť.

Do rozvojových krajín západnej Afriky, ako sú Ghana, Togo a Benin, zavíta málokto. Pri ich návšteve som sa zamerala hlavne na vúdú náboženstvo. 

Vidieť Timbuktu je snom väčšiny cestovateľov. V Mali bol prednedávnom prevrat. Ničenie pamiatok v Timbuktu a následky škôd sa už nedajú vrátiť späť. Toto mi pripomenulo, že aj o tejto krajine treba napísať. 

Maroko a Indiu všetci cestovatelia milujú. V Maroku opisujem okrem bývalých kráľovských miest aj svadbu nášho marockého sprievodcu. Z Indie som vybrala do cestopisu aj Ladakh, nazývaný Tibetom Indie. Dá sa sem cestovať len v lete, v zime sú cesty odrezané od ostatného sveta snehom. Nemohla som tu nespomenúť festival Hemis, na ktorý sa mnísi pripravujú celý rok a odohráva sa priamo v kláštore. 

Bangladéš je krajina neobjavená turistami. Miestni obyvatelia sa radujú, ak sem niekto vôbec zavíta.

Bhután je zasľúbená krajina, ktorú kráľ nehodnotí podľa HDP, ale podľa šťastia svojho
ľudu. V priebehu roka sem môže zavítať len určená kvóta návštevníkov. Ostatní turisti musia pri jej prekročení čakať na ďalší rok, ak chcú navštíviť práve Bhután.

V Thajsku neopisujem nádheru pláží, ale kmeň Karenov žijúcich ako v skanzene na severe krajiny. 

Vo Vietname sa snažím priblížiť čitateľom starobylé posvätné mesto My Son staré tisícpäťsto rokov, ktoré zbombardovali americké vojská, ale spomeniem aj dnešnú turistickú inváziu ruských turistov. 

Čína je špeciálna. Bola som tam na pozvanie čínskej vlády, pretože som v meste Kunming na juhu Číny vyhrala medzinárodnú fotografickú súťaž usporiadanú pod záštitou UNESCO. K oceneniu patrila aj týždňová poznávacia cesta po južnej Číne. Sem sa bežný cestovateľ naozaj nedostane. Opisujem
tu okrem pompézneho odovzdávania cien aj samotnú cestu plnú zaujímavostí.

Na záver som pridala Filipíny. Nedokázala som odolať pokušeniu podeliť sa s čitateľmi o zážitok z krvavej oslavy veľkonočných sviatkov, kohútích zápasov, ale opísať aj neobyčajné pohrebné zvyky a ryžové terasy kmeňa Ifugao žijúceho na severnom Luzone. 

Autorka