Občas mi v hlave blúdi tvoja veta, že život so ženou je cesta, z ktorej sa ťažko vracia späť do normálneho heterosexuálneho života. Nemyslím si to, vždy to je o mojom vlastnom vnímaní, nie o tom, čo si povie okolie. I keď momentálne nemám pomyslenie na život s mužom, viem, že ak by sa v našom vzťahu čokoľvek zmenilo a mal by mi vojsť do cesty muž, bude musieť moju bisexualitu akceptovať. Som už vo vnímaní života tak ďaleko, že nevpustím do svojho života niekoho, kto by ma chcel ponižovať alebo mi ublížiť tým, že by mal výhrady voči tomu kto som.

Viem, že vzťah rovnakých pohlaví je ťažší na verejnosti, pretože nás ešte stále vnímajú ako niečo „nenormálne“. Problémom však je, že možno 90% heterosexuálnych vzťahov je nefunkčných, práve preto asi nedokážu pochopiť, že páry rovnakého pohlavia si rozumejú oveľa lepšie ako oni. Paradoxom je, že šťastný heterosexuál nerieši orientáciu niekoho iného, neprekáža mu a dokáže ju akceptovať. V kom je totiž ľudskosť, nemá výhrady voči spôsobu života iných. V kom je hnev, závisť, opovrhovanie inými, sebou samým, ten rieši všetko naokolo a má potrebu dehonestovať iné vzťahy.