„Kto nevojenčil, nie je chlap!“ – dalo sa počuť v našich končinách dobrú stovku rokov. Pretože sa našli aj pochybovači, nuž toto tvrdenie vyvolávalo vášnivé diskusie a aj dnes sú na vojenskú službu rôzne pohľady.
Jeden z posledných účastníkov tohto „populárneho folklóru“ Bohdan Cagáň debutuje novelou s témou povinnej vojenskej služby z obdobia jej ukončovania pred poldruha desaťročím. Zážitky z vojenčiny bývajú často zdrojom bizarných príhod. V knihe je ich autenticita umocnená priamym rozprávaním, ktoré je vtipné a dynamické. Mnohé situácie sa odohrávajú predovšetkým v dialógoch jednotlivých účastníkov vojenskej služby. Autor zručne narába s napätím, ale aj s iróniou a humorom a pritom textu nechýbajú ani vážne odkazy. Čitateľ tu nájde aj retrospektívne pasáže zamerané na rozvíjajúci sa ľúbostný vzťah rozprávača a jeho spolužiačky z vysokoškolských čias, ktoré tvoria akoby paralelný a v závere zaujímavo vypointovaný príbeh k hlavnému – „maskáčovému“ – príbehu. Budúci výsadkári žijú dva životy – jeden pod dohľadom veliteľov a druhý v prerušenej línii súkromia. Občas ide o život, občas skončí veľká láska, ale život pokračuje, až do vytúženého civilu.
Ukončením povinnej vojenčiny sa uzavrelo niečo, čo rozhodovalo o živote mnohých generácií, niečo, kde sa (vraj) z chlapcov stávali chlapi. Uverí ešte niekto, že realita vyzerala aj takto? Vezmite knihu a presvedčte sa.
Príbehy mladých mužov v maskáčoch dopĺňajú ilustrácie E. Baloghovej.