Román Penelopiáda kanadskej autorky Margret Atwoodovej vychádza z jedného z najvýznamnejších starogréckych mýtov. Homérovo rozprávanie je však pre ňu už len jednou z verzií, a tak tento notoricky známy príbeh rozpráva po novom, z perspektívy Penelopy. Atwoodová nachádza v Homérovom rozprávaní dosť nezrovnalostí na to, aby mala dôvod pozrieť sa na celý „prípad“ z novej strany. Postupuje ako archeologička textu, pod starými nánosmi sa objavujú nové, neznáme vrstvy, ktoré logicky zapadajú práve tam, kde Homérov príbeh vytvára hiáty a nezrovnalosti. Atwoodová s nadhľadom spochybňuje kanonizovanú verziu príbehu a s jemným vtipom komentuje nielen pseudohrdinstvo Odysea, ale aj naučené feminínne správanie sa Penelopy.