V knihe Zo zápisníka terapeutky vykresľujem skutočné prežívanie mladých aj starších ľudí, ktorým do života vstúpila choroba. Ako sociálna terapeutka v prostredí liečebne pre dlhodobo chorých som videla bolesť ale aj nádej nielen jedného končiaceho života. Pozrieť sa na koniec života ma motivovalo viac uvažovať nad jeho začiatkom alebo aj terajším priebehom. Vidieť bezmocnosť ľudí voči chorobe ma motivovalo viac sa zamyslieť nad “mocnosťou” a vierou človeka. Byť spoločníčkou starších dám v domácnosti ma obohatilo o vtipné i vážne momenty z obdobia jesene života. Krátke postrehy a skúsenosti môžu dať čitateľovi presnejší obraz o živote za dverami liečebne, za ktoré nemusíme nikdy nazrieť. Práca na sebe „Neznášala som tú vetu a ani som jej nerozumela. Dnes jej už rozumiem a so sebou pracujem,” zahlási pacientka. „A ako to robíte?” znie moja otázka. „Naučila som sa nehnevať. Ani na našu „ef bí áj” v domove, ktorá chce všetko vedieť o vašom súkromí a následne ohovára a konšpiruje. Už sa neviem ani uraziť na susedku, keď ma neodzdraví. Nie som smutná ani apatická, keď za oknom prší dážď. Zachovávam pokoj vo chvíľach zármutku. Usmievam sa, aj keď je moje telo choré. Absolvovala som toľko operácií, že som sa po poslednej opýtala doktora, či ma nemôžu urobiť na zips,“ usmieva sa. „Mám väčšinou dobrú náladu, aj keď ma moji blízki opustili,” ukončí vetu pani Judita, onkologická pacientka hospitalizovaná na niekoľko týždňov u nás v liečebni. Chodieva vždy upravená a dobre naladená do spoločenskej miestnosti s pohárom zeleného čaju. Je ochotná čokoľvek urobiť z ponúknutej tvorivej činnosti, aby na chvíľu zabudla. Zabudla na svoje trápenie, na svoj vnútorný smútok i žiaľ. „Bývam v domove v úplne malinkej izbičke a viete, že mi to vyhovuje? Často hľadím z okna na západ slnka a som šťastná,” s úsmevom na perách spokojne konštatuje. „Prídem aj o rok, lebo sa u vás výborne cítim. Môj synovec povedal, že mi pobyt u vás daruje k Vianociam.” Pani Judita svoje trápenie topila často v kvapkách alkoholu. Zaujímavé je, že počas pobytu u nás pila iba zelený čaj. Možno prišiel ten čas, kedy si uvedomila, že v práci na sebe má zmysel pokračovať.