K PÍSANIU pre verejnosť ma motivovali skúsenosti z hospicu aj domova seniorov kde som pôsobila ako sociálna terapeutka. V roku 2018 bolo vydané celkom úspešné útle dielko s názvom Za dverami liečebne. V novej knihe voľne nadväzujem na jej prvý diel, ktorý je doplnený o postrehy a úvahy z rozhovorov a zážitkov pacientov. Krátke príbehy z prostredia, odkiaľ nie je vždy návratu, môžu viesť k zamysleniu nás všetkých. …Tak málo stačí, aby sa človek smial, tak málo stačí, aby dobré prial, tak málo stačí, aby s umom zlé odohnal. Tak málo stačí, aby sa zobúdzal šťastný, tak málo stačí, aby bol druhým radný, tak málo stačí, aby nebol v duchu hladný. Tak málo stačí, aby človek žil, tak málo stačí, aby v sebe „nebo“ pochopil. Tak málo…