Latinčina historických pamiatok, latinčina v chráme, stále používané latinské slová a ustálené slovné spojenia, latinské príslovia, gnómy, sentencie, výroky...
Ak, žiaľ, latinčina už nejestvuje ako jazyk, ktorým sa dorozumievala celá vzdelaná Európa, predsa ešte žije.
S latinčinou sa stretávame na starých nápisoch, na pamätníkoch, náhrobkoch, historických pamiatkach, starých tlačiach. Latinčina starých pamiatok, to je prvá časť knihy. Osobitné postavenie mala latinčina v katolíckej liturgii a všeličo, vrátane nápisov v kostoloch sa zachovalo - tá latinčina tvorí druhú časť knihy. V našom písomnom i hovorenom prejave pretrvávajú niektoré latinské slová a ustálené slovné spojenia, napr. in medias res, et cetera, ad absurdum... Tie sú v tretej časti knižky. Napokon sa s ňou stretávame v prísloviach, úsloviach, ale i aforizmoch a sentenciách starovekých autorov, a tie všetky tvoria poslednú, najrozsiahlejšiu časť knižky.