Kniha je o krátkom, ale udalosťami nabitom období liptovskej obce Lúčky, keď národné povedomie jej obyvateľov bolo silnejšie, ako ich kresťanská pokora. Obdobie, keď obyvatelia Lúčok dokázali takmer päť rokov ignorovať farára pokorného sluhu vyších úradov, či už cirkevných, alebo svetských a ktorý za hmotné statky zabudol na svoju niekdajšiu národnú horlivosť. Aby ju prekryl, o to sa intenzivnejšie zapajal do maďarizácie Slovákov. Kniha je o odhodlaní ľudí neustúpiť zo svojich požiadaviek aj za cenu väzenia a pokút / maďarizácia školstva - Apponyiho zákony, zakázaná slovenská tlač: Ľudové noviny a pod./. Dôležitý je fakt, že najskôr bola lučanská revolta a jej ohlas v Uhorsku a az potom masaker v Černovej. Podobné prípady vzbury proti maďarizácii sa stali aj v Zobore, Hruštíne, ale boli krátkodobé a menej radikálne.