--------------------------
Antónia Mačingová
Začala som si dopisovať so slečnou, ktorej výpoveď prikladám. Písala mi, že jej odborný lekár jej na začiatku mojej 28čky vysadil lieky s tým, že všetko je v hlave a že u nej vidí, že teraz už chce ísť tým správnym smerom. Posledné dva roky nemala periódu. Nezaberali ani lieky a ani vyvolávacie injekcie. To, že denne zhltla 100 tabletiek s laxatívným účinkom, po ktorých mala neznesiteľne kŕče už ani nekomentujem. Prikladám jej list.
Bol 1.máj, lásky čas, hrdličkin ku láske zval hlas, no pre mojich rodičov znel kvílivý hukot sanitiek v radostnom očakávaní MŇA. Vtedy ešte netušili aké to bude so mnou ťažké a ako sa ich doterajší život zmení. Pre otca „bossa“ celej ulice,obdivovaného a mladého sa nezmenilo takmer nič,po práci s kamošmi zašiel na jedno,niekedy dve. Ja som chodila do jasiel a škôlky a moja mama ťahala dve práce aby sme mali vždy všetko a nezaostávala som za rovesníkmi..Takto sme to dotiahli až na základnú školu a z otcovho jedného sa stalo aj 7 plus par poldeci...Po škole som sa vrátila domov a s obavami čakala kedy sa otec vráti z práce a v akom stave..Keď som počula že ťažko trafí kľúč do dierky, tak som zaliezla do izbičky a bola potichúčky ,lebo otec musel spať. Mamka sa vrátila z práce až okolo polnoci a dovtedy som nevyšla z izby a len sa učila. Jedinou útechou v čakaní na mamu boli čokoládky, aby mi ten čas bol príjemnejší...Samozrejme bez pohybu a s čokoládou som ako dospievajúca „teenagerka“ postupne vyrástla na nie príliš „hviezdu triedy“. Závidela som spolužiačkam ich štíhle nohy(tie ale nesedeli celý deň doma pri spiacom otcovi).Našla som si predstavu ako by som chcela vyzerať v časopisoch a sestrinými šminkami sa nalíčila a hrala sa na modelku...Ale niečo mi tam chýbalo...to TELO !! Vtedy sa to asi zlomilo a ja som začala chudnúť, najprv si to nikto nevšimol ale postupne sa začali po mne pozerať aj chlapci a moje sebavedomie stúplo...Tak nebol dôvod nepokračovať...Mamka bola často v práci takže si nevšimla že pod voľným oblečením ktoré som aj tak nosila celý život sú už len kosti...Po spoločnej letnej dovolenke som to už neskryla a mama ma s plačom odniesla k lekárke na liečbu PPP...Problém bol už vážny a ja som mala len 16...Po ambulantnej liečbe a kontrolách a nejakom príjme potravy som samozrejme začala priberať ,čo sa mi nepáčilo,vidinu v zrkadle som už nevidela triezvymi očami,zašlo to tak ďaleko že som jedlo schovávala,neskôr už aj obsah žalúdka spláchla do záchoda, takto to pokračovalo xy rokov...
Keď som mala 18 otec zomrel,bolo mi ho ľúto ,lebo tak ako on si zvyšoval sebavedomie alkoholom ,aj ja som si našla svoju závislosť. Jedlo bolo problém ,ale milovala som ho..Tak som to riešila po svojom a po škole alebo cez voľno som nakúpila plné igelitky potravín, všetko do seba nahádzala a opäť - toaleta...Samozrejme začali aj problémy, padanie vlasov, triašky, cievne problémy, operácia obličky...nič ma nezastavilo..závislosť bola silnejšia...ani matka čo po večeroch plakala, že skončím ako otec a či sa vôbec dožijem jeho veku 42. Prešla som mnohými láskami a vždy sa mi to podarilo uhrať aj keď časom došli na to ,že niečo nie je ok...Stále išlo o mňa a moje sebavedomie ktoré je doteraz nulové i keď sa na mňa pozrie polka ulice...Snažím sa svoj problém riešiť,aj kvôli priateľovi, ktorému som v romantickej nálade pri vínku povedala celú pravdu,cvičí, vyzná sa vo výžive a videl že trčiace rebrá nie sú sexi...tak trochu mi otvoril oči aj on, začal ma brávať cvičiť a teraz keď som v snahe niečo dokázať a už sa v jedle len nerýpať sa, snaží so mnou variť,študuje zloženie potravín a vie, že to bude ťažký boj, lebo môj metabolizmus je ako práve narodené dieťa...Budeme sa snažiť malými krôčikmi posunúť vždy o detský krok ďalej. Aj ja tak ako moja mama mám dve práce a dokončujem školu, ktorú som samozrejme v období keď sa mi zdalo že som na školu až príliš tučná, a neschopná ísť tam a počúvať od spolužiakov jeeej pribrala si ,lepšie vyzeráš...,nedokončila... LEBO ich lepšie vyzeráš bolo pre mňa - ty hora tuku...Dúfam a verím ,že po 13tich rokoch s PPP, sa mi podarí vstať a začať úúúplne od nuly,od prvých krokov...Mám váhu akú chcem,ale problém v hlave v strachu že sa nikdy nezmierim s tým že by som mohla pribrať. Mám oporu v priateľovi aj v rodine, preto sa nevzdávam a nazývam sa ,čo sa tohto týka - JA OPTIMISTA:). A som typ ,čo potrebuje pravidlá, preto vidím cestu v pravidelnosti a v tom ,že na to idem správne...že jedlo čo zjem je liek pre telo a v prvom rade psychiku a hlavu..Momentálne som po detoxe od Tonky Mačingovej a konečne sa mi po dvoch rokoch vrátila menštruácia, stalo sa to dnes ráno, bol to šok, nemala som doma ani jeden tampón ani vhodné nohavičky. Nemám výčitky z jedla ktoré zjem, viem že všetko čo do seba dostanem je liek..Nemôžem sa vzdať a svoju závislosť nechať vyhrať, tak ako to urobil môj otec..JA musím byť silnejšia.
* * * * *
Další dopis
Volám sa Ivan a mám 33 rokov. Deň mojej premeny začal 5.marca 2015 kedy som sa postavil na váhu a tá ukázala 102,4 kg. Vedel som že chcem so sebou niečo urobiť len som nevedel ako. Manželka mi podala knihu od Antónie Mačingovej - Najedzte sa do štíhlosti, s tým že pôjde do toho so mnou aby ma podporila. Touto formou by som jej chcel poďakovať za podporu a každodennú prípravu jedál a viem že bez nej by som to nezvládol. Nezmenil som len jedálny lístok ale aj pohyb. Počas celej 28-ky aj 3 mesiace potom som chodil pravidelne 3x do týždňa na hodinku plávať ráno o 6-tej, bez ohľadu na počasie.Mojím cieľom bolo schudnúť aspoň 15 kíl a keď sa mi to podarilo a mal som 87 kg, dal som si ešte jeden cieľ aby prvé číslo na váhe bola 7-ka. Môj deň D nastal v pondelok 22.6.2015 kedy mi váha ukázala 78,6 kg. Recepty p. Mačingovej sú našou inšpiráciou naďalej, stravovanie sa stalo v našej rodine životným štýlom a držím sa stále na váhe 79 kg. Cítim sa výborne, mám viac energie a táto premena nenechala na mne žiadne známky ovisnutej kože. Rád by som odkázal každému kto váha "Choďte do toho".
Předtím Potom
* * * * *
Třetí příběh
Jedna z najkrajších mojich ciest k zdraviu vedie práve cez knihy pani Mačingovej. Pred rokmi, v case ked som uz zacinala rozmyslat nad babatkom, ked som si zacala uvedomovat, ze chcem priviest na svet
dietatko bez liekov, bez pomoci lekarov /diagnostikovany polycysticky vajecnik, v r.2009 som o jeden prisla/ som sa zacala pytat svojho okolia, ako detoxikovat svoje a priatelovo telo. Mala som 24 rokov, zle
krvne vysledky, zle vysledky v sledovani hormonalnej hladiny, akne, nepravidelnu menstruaciu - s odporucanim zenskeho lekara na 3 mes antikoncepciu spolu so zinkom a "po dobrati budete tehotna do mesiaca" - som si povedala NIE. Dievcata v mojom okoli objavili knihu od pani Macingovej a dali sme sa do toho vsetky. V priebehu 6 mesiacov sme mali detoxikaciu vsetky za sebou a zacali sa stravovat podla "semaforu" a "krvnych skupin". Ja som otehotnela do 6mes od zaciatku detoxu, lekar neveril, vysledky krvi boli skvele, akne zmizlo. Zial, pre nevedomost - moju, som sa pocas kojenia zacala stravovat bezne a akne sa vratilo.
Teraz - mam 4.5r dcerku, detox som absolvovala v oktobri, momentalne sa stravujeme "schodikovou metodou" a sme vsetci stastni. Dcerka bez problemov prijala tuto variantu stravovania /v skolke sa stravuje
bezne/, mna nenafukuje, v pase som zhodila 14cm!!!! A akne zmizlo uplne. Citim sa skvelo, moj priatel s vianocnym menu nemal problem, dcerka tiez. Sme stihly, zdravi, bez kruhov pod ocami, bez pitia "Mineralu" sumienky, ktora pomaha pri "prejedani sa mastnym", dcerke prihliadam na stravovanie podla krvnej skupiny a velmi mi to pomaha v pochopeni toho, preco predtym odmietala iste druhy zeleniny, ovocia, masa... Obrovske dakujem, za toto stravovanie, za tieto jednoduche pravidla, za tuto cestu k skvelemu pocitu zo seba samej.
* * * * *
A poslední...
Milá paní Antonie,
před rokem jsem si koupila Vaší knížku na doporučení své sestry a známých. To jsem ještě netušila, že bude pro mě znamenat tak zásadní životní změnu. Za rok jsem zhubla čtyřicet jedna kilo a pokračuji dál. Měla jsem těžkou nadváhu. Po letech různých diet jsem konečně našla možnost přehodnotit stravovací návyky, naučila jsem se díky Vaší knize správně a zdravě jíst. Dnes už vím, že i žena v mém věku, je mi 53 let, může zhubnout a cítit se báječně. Obrovskou podporu mám v rodině, manžel se mnou pravidelně drží vždy 28denní kůru. A jako bonus navíc je neuvěřitelně skvělý pocit, že si mohu koupit po dlouhých letech oblečení mimo obchody XXL a ještě se v něm cítít skvěle.
Moc děkuji a připojuji se k jistě nemalému počtu lidí, kteří jsou nadšeni jako já.
Krásný večer přeje Dana V.